GMO z pohľadu Svetovej zdravotníckej organizácie
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)
o geneticky modifikovaných potravinách
Čo sú geneticky modifikované (GM) organizmy a GM potraviny?
Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú také, v ktorých sa genetický materiál (DNA) zmenil spôsobom, ktorý prirodzene neprebieha. Tento proces sa označuje ako moderná biotechnológia, génová technológia, rekombinantná DNA technológia, prípadne genetické inžinierstvo. Umožňuje sa prenos jednotlivých génov z jedného organizmu do druhého, a to aj medzi druhmi, ktoré nie sú príbuzné.
Prečo sa vyrábajú GM potraviny?
GM potraviny sa vyvíjajú (a predávajú) z dôvodu výhodnosti pre výrobcu alebo spotrebiteľa. Znamená to nižšiu cenu výrobku, prípadne dlhšiu trvanlivosť alebo lepšiu výživovú hodnotu. Pôvodným zámerom vývoja rastlín na báze GMO bola lepšia ochrana úrody. Dnes sa toto úsilie sústreďuje najmä na ochranu rastlín proti chorobám zapríčineným hmyzom a vírusmi, ako aj na zvýšenú odolnosť voči herbicídom.
Posudzujú sa GM potraviny inak ako tradičné potraviny?
Spotrebitelia sa všeobecne domnievajú, že tradičné potraviny (ktoré sa konzumujú niekedy aj tisícky rokov) sú bezpečné. Pri bežnej inovácii potravín sa menia niektoré vlastnosti, a to pozitívne aj negatívne. Nové rastliny vyvinuté tradičným spôsobom sa zvyčajne nepodrobujú posudzovaniu rizík.
Zodpovedné orgány väčšiny štátov sa domnievajú, že GM potraviny treba posudzovať osobitne. Vypracovali sa systémy na ich prísne hodnotenie vo vzťahu k ľudskému zdraviu a životnému prostrediu. Kým sa tieto potraviny dostanú na trh, posudzujú sa úplne inak ako bežné potraviny.
Jedným z cieľov Programu WHO o bezpečnosti potravín je pomáhať národným autoritám pri identifikácii potravín, ktoré by mohli byť rizikové a odporúčať nápravné opatrenia.
Ako sa určujú potenciálne zdravotné riziká?
Pri posudzovaní bezpečnosti GM potravín sa skúmajú: a/ priame účinky na zdravie (toxicita); b/ tendencia vyvolávať alergické reakcie (alergenicita); c/ konkrétne zložky, ktoré by mohli mať výživové alebo toxické vlastnosti; d/ stabilita vloženého génu; e/ výživové vplyvy súvisiace s genetickou modifikáciou; f/ všetky nežiaduce vplyvy, ku ktorým by mohlo dôjsť v súvislosti s vložením génu.
Aké sú hlavné problémy týkajúce sa zdravia ľudí?
Alergenicita. Prenos génov z bežných alergizujúcich potravín sa odporúča iba vtedy, keď sa dokáže, že bielkovina nového produktu alergiu nevyvoláva. Tradične vyvinuté potraviny sa všeobecne nepodrobujú testu alergenicity, preto FAO (Svetová organizácia pre poľnohospodárstvo a výživu) a WHO vypracovali presné postupy na skúmanie GM potravín. Žiadna zo súčasných GM potravín nemá alergické účinky.
Prenos génu. Dôvod k obavám by vznikol, keby sa gén z GM potravín preniesol na organizmus alebo baktérie v zažívacom trakte a v dôsledku toho by došlo k nepriaznivým účinkom na zdravie človeka. Týkalo by sa to predovšetkým antibiotickej rezistencie génov použitých pri tvorbe GMO. Hoci pravdepodobnosť prenosu je malá, odborníci FAO/WHO odporúčajú, aby sa antibioticky rezistentné gény nepoužívali.
Nepríbuzenské kríženie. Pohyb génu v prírode z GM rastlín do bežných plodín alebo príbuzných odrôd, ako aj vzájomné miešanie plodín by mohlo nepriamo ovplyvniť neškodnosť a bezpečnosť potravín. Ukázalo sa, že ide o reálne riziko, preto jednotlivé štáty prijímajú stratégie na zabránenie kríženia bežných plodín s GM plodinami.
Neustála pozornosť sa venuje aj postupom monitorovania GM potravinových produktov na trhu.
Ako sa posudzuje ohrozenie životného prostredia?
Pri posudzovaní rizík sa zohľadňuje príslušný GMO aj životné prostredie. Vyhodnocujú sa vlastnosti GMO a jeho stabilita v životnom prostredí súčasne s ekologickými charakteristikami príslušného prostredia. Posudzujú sa aj nežiaduce účinky, ku ktorým by mohlo dôjsť na základe vsadenia nového génu.
Aké môžu byť problémy životného prostredia?
Ide o možnosť začlenenia GMO do bežných divých rastlín; pretrvávanie génu po zbere GMO úrody; schopnosť iných organizmov (napr. užitočného hmyzu) prijímať gén produktu; stabilitu génu; redukciu spektra iných rastlín vrátane straty biodiverzity; a nárast používania chemikálií v poľnohospodárstve. Otázky bezpečnosti GM z hľadiska životného prostredia sa líšia aj podľa miestnych podmienok.
Sú GM potraviny bezpečné?
Do jednotlivých GM organizmov sú rôzne gény začlenené rôznym spôsobom. Znamená to, že každú GM potravinu a jej bezpečnosť treba posudzovať osobitne, pričom nie je možné dať jednoznačné vyhlásenie o bezpečnosti všetkých GM potravín. Posudzovanie rizík vychádza z kódexových princípov. Na svetovom trhu sú dne GM potraviny, ktoré boli podrobené posúdeniu rizika a nie je pravdepodobné, že by mohli ohroziť zdravie ľudí. Ani v štátoch, kde boli GM potraviny schválené, sa dosiaľ neprejavili žiadne riziká v dôsledku ich konzumácie.
Aká je legislatíva GM potravín v jednotlivých štátoch?
Niektoré štáty zatiaľ GM potraviny nezohľadnili v legislatíve. Tam, kde legislatívu majú, zameriavajú sa najmä na posudzovanie rizík pre zdravie spotrebiteľov, berú však do úvahy aj aspekty životného prostredia. Legislatíva GM potravín sa bude ďalej vyvíjať.
Aké druhy GM potravín sú dnes na svetovom trhu?
GM plodiny, ktoré sú na svetovom trhu boli vyvinuté s cieľom splnenia niektorej zo základných požiadaviek: rezistencia voči poškodeniu hmyzom; rezistencia voči vírusovým infekciám; tolerancia voči niektorým herbicídom. Všetky použité gény pochádzajú z mikroorganizmov.
| Plodina | Vlastnosť | Oblasť alebo štát, kde je plodina schválená |
| Kukurica | Rezistencia voči hmyzu | Argentína, Kanada, Južná Afrika, USA, EÚ |
| Tolerancia voči herbicídom | Argentína, Kanada, USA, EÚ | |
| Sója | Tolerancia voči herbicídom | Argentína, Kanada, Južná Afrika, USA, EÚ (len na výrobné účely) |
| Semeno repky | Tolerancia voči herbicídom | Kanada, USA |
| Čakanka | Tolerancia voči herbicídom | EÚ (len na skrmovanie) |
| Tekvica | Rezistencia voči vírusom | Kanada, USA |
| Zemiaky | Rezistencia voči hmyzu, tolerancia voči herbicídom | Kanada, USA |
Čo sa deje pri medzinárodnom obchodovaní s GM potravinami?
Za prípravu medzinárodných noriem, kódexov praxe, smerníc a odporúčaní zodpovedá Komisia FAO/WHO Codex Alimentarius (skrátene len kódex). Kódex vypracoval princípy analýzy rizík GM potravín. Zásadou je predtrhové vyhodnotenie priamych vplyvov jednotlivých produktov, ako aj neúmyselných vplyvov (ktoré môžu nastať v dôsledku začlenenia nového génu). Kódexové princípy neznamenajú zmenu národnej legislatívy, ale konkrétne sa vzťahujú na dohodu WTO o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach (SPS). Uplatňujú sa pri riešení medzinárodných sporov.
Kódexová komisia schválila r. 2003 tieto dokumenty:
Princípy analýzy rizika z potravín odvodených od modernej biotechnológie
Smernica na posudzovanie neškodnosti potravín odvodených z rekombinantných DNA rastlín
Smernica na posudzovanie neškodnosti potravín odvodených z rekombinantných DNA mikroorganizmov
Posúdenie možnej alergenicity
Prečo sa niektorí spotrebitelia (najmä európski) GM potravín obávajú?
Spotrebitelia sa zvyknú zaujímať o zloženie potravín a ich bezpečnosť. Oveľa tolerantnejšie sa správajú voči biotechnologicky vyrobeným liekom, ktorých prvoradým poslaním je pôsobiť na zdravie. Prvé GM potraviny na európskom trhu nemali dlhšiu záručnú dobu, nemali lepšiu chuť, ani neboli lacnejšie. Dôvera spotrebiteľov voči potravinám v Európe poklesla po sérii rôznych afér v druhej polovici 90. rokov minulého storočia. Tie síce s GM potravinami nesúviseli, prispeli však k obavám.
Ako tieto obavy ovplyvnili obchod s GM potravinami v rámci EÚ?
Obavy spotrebiteľov významne ovplyvňujú obchodovanie EÚ. Prispeli aj k moratóriu na schvaľovanie GM produktov. Trh s GM potravinami a GMO však podlieha legislatíve, ktorá sa v EÚ zaviedla už začiatkom 90. rokov a priebežne sa dopĺňa a aktualizuje. V období rokov 1991-1998 schválila Európska komisia 18 GMO. Neskôr, v dôsledku narastajúcich obáva obyvateľstva a rôznych organizácií, sa proces spomalil.
Aké názory na GM potraviny prevládajú v iných častiach sveta?
Otázky prieniku GMO do životného prostredia a obchodovania s GM potravinami vyústili do verejných diskusií zameraných na využívanie biotechnológie a jeho dôsledky pre spoločnosť. Ide o podobné diskusie (náklady, prínosy, bezpečnosť), ktorých závery sa však líšia, preto má veľký význam zjednotené riešenie týchto otázok na pôde kódexu.
Aký vývoj možno očakávať v oblasti GMO?
Predpokladá sa, že pomocou GM organizmov sa umožní vyvinúť rastliny odolnejšie voči chorobám či suchu, plodiny s vyššou výživovou hodnotou, rýchlejšie rastúce ryby, ako aj rastliny či zvieratá produkujúce farmaceuticky významné bielkoviny, napr. vakcíny.
Aká je úloha WHO pri vývoji GM potravín?
WHO podporuje rozvoj biotechnológie, pretože zdravie ľudí môže významne ťažiť z jej potenciálu. Ide napr. o zvýšený obsah živín v potravinách alebo zníženú alergenicitu a efektívnejšiu produkciu. Vývoj v tejto oblasti musí jednoznačne napredovať. Prvoradým záujmom WHO je ochrana zdravia spotrebiteľov, preto sa aktívne podieľa na posudzovaní GM potravín a tvorbe kódexových smerníc a iných dokumentov, pričom spolupracuje s ďalšími kľúčovými organizáciami, najmä Svetovou organizáciou pre poľnohospodárstvo a výživu, Programom Spojených národov pre životné prostredie (UNEP). Dokumenty, ktoré sú výsledkom tejto spolupráce tvoria bázu pre systematický a jednotný prístup k problematike GM potravín na celom svete.
http://www.who.int/foodsafety/publications/biotech/en/20questions_en.pdf
Spracovala: T. Šinková