Aktuality

Mýty a fakty o výžive


Mýty a fakty o výžive

Mýtus: Konzumácia kyslých potravín, napr. pomarančov, narušuje rovnováhu pH v tele.
Fakt: Ľudské telo udržuje rovnováhu kyslosti a zásaditosti neustále pomocou určitých nárazníkových systémov. Dokonca i ten najmenší posun v zásaditosti krvi môže ovplyvniť vitálne telesné funkcie potrebné pre udržanie života. Našťastie existujú systémy, ktoré sa o to starajú, vrátane pľúc a obličiek. U zdravých ľudí nemá strava výrazný vplyv na túto rovnováhu. Pomaranče a ostatné „kyslé“ potraviny a šťavy sú bohatým zdrojom vitamínu C a rastlinných živín, takže ich s radosťou konzumujte!

Mýtus: Mali by ste veľa jesť pri prechladnutí a hladovať pri horúčke.
Fakt: Nemusíte ani jedno ani druhé. Namiesto toho je dobre riadiť sa vlastným apetítom, avšak ak sa silno potíte pri horúčke, je veľmi dôležité zvýšiť príjem kvapalín kvôli zamedzeniu dehydratácie. Keď cítite hlad, dajte si nejaký bielkovinový pokrm, napr. rybu, kurča, mäso alebo strukovinu. Nápor na organizmus pri chorobe môže zvýšiť nároky na bielkoviny. Ostanými dôležitými živinami, potrebnými na produkciu buniek pohlcujúcich baktérie v imunitnom systéme, sú zinok (v morských živočíchoch a červenom mäse) plus kyselina listová a provitamín A (beta-karotén) v brokolici, špenáte a mrkve.

Mýtus: Kvôli zamedzeniu zažívacím ťažkostiam by sa pri jedle nemalo piť.
Fakt: Pitie čistej vody spolu s jedlom by nemalo byť problémom. Ak mávate problémy s nadúvaním a zažívaním, je rozumné vyhnúť sa perlivej vode a iným sýteným nápojom pri jedle, pretože sa môžu pridať k plynom v tráviacej sústave. Inak je najvhodnejšie jesť pomaly a nerozprávať s plnými ústami, aby sa znížilo množstvo prehltnutého vzduchu a znížila šanca nadúvania.

Mýtus: Cukor je návykový.
Fakt: To proste nie je pravda. Návyková látka je taká, ktorá spôsobuje, že jej telo vyžaduje stále viac a viac, čo vedie k nepríjemným príznakom v prípade jej nedostatku. I keď ľudia môžu mať pôžitok zo sladkých potravín a túžia po nich, je nepravdepodobné, že by ste skutočne potrebovali väčšie a väčšie množstvá na pokrytie svojich potrieb a že by ste trpeli na skutočný fyzický nedostatok, keby ste nemohli jesť nič sladké. Ľudské telo nie je v skutočnosti schopné spoznať rozdiel medzi cukrom v ovocí, napr. v jablku, a stolovým cukrom. Je nepravdepodobné, že by ľudia vôbec niekedy uverili, že sú závislí od jabĺk a že by trpeli na abstinenčné príznaky po prerušení ich pravidelnej konzumácie.

Mýtus: Za studena lisovaný, extra panenský olivový olej je lepší ako ostatné oleje, pretože obsahuje menej tuku.
Fakt: „Za studena lisovaný“ označuje metódu výroby oleja, ktorá zahŕňa minimálne spracovanie pri nízkych teplotách. Všetky oleje obsahujú rovnaké množstvo tuku bez ohľadu na pôvod. Podobne ako ostatné oleje, aj olivový olej obsahuje 9 kalórií (37 kJ) na gram, preto by sa mal konzumovať s mierou. Zdravotné výhody nenasýtených olejov (ako je olivový, semenné oleje, ostatné mono- a polynenasýtené oleje) sú tie, že zrejme pomáhajú udržiavať hladinu cholesterolu v normálnom rozmedzí. To ich posúva do polohy vhodnej náhrady za nasýtené tuky.

Mýtus: Organické potraviny sú výživnejšie.
Fakt: Organická strava pozostáva z plodín alebo zvierat, ktoré sú produkované takým systémom, ktorý sa vyhýba aplikácii umelých hnojív, pesticídov, rastových regulátorov a kŕmnych prísad. Štúdie mapujúce postoje konzumenta ukazujú, že konzumácia organických potravín v Európe je časťou životného štýlu, čo vyplýva z ideológie a z príslušného individuálneho hodnotového systému konzumenta. Názor, že organické potraviny sú zdravšie ako bežne produkované potraviny, je pravdepodobne založený na presvedčení, že organické potraviny majú lepšie senzorické vlastnosti, obsahujú menšie množstvo pesticídov a syntetických hnojív, majú vyšší obsah nutrientov a ochranných fytochemikálií. Predsa len, súčasné výskumy nepodporujú ani nevyvracajú vyššie výživové vlastnosti organických potravín oproti bežne vyrábaným potravinám; keďže výživové vlastnosti a chuť veľmi závisia od druhu a podmienok pestovania (napr. pôda, voda atď.).

Mýtus: Vegetariánska strava je zdravšia ako strava pozostávajúca z mäsa.
Fakt: Vegetariánska strava je rôzna, zahŕňa stravu, v ktorej sa konzument vyhýba mäsu, až po striktnú veganskú stravu, pri ktorej sú vylúčené všetky potraviny živočíšneho pôvodu. Niektoré štúdie hovoria, že u vegetariánov sa v menšej miere vyskytujú ochorenia srdca, niektoré druhy rakoviny, vysoký krvný tlak a diabetes druhého typu, a že žijú dlhšie ako konzumenti mäsa. Avšak, ktorýkoľvek priaznivý výsledok pravdepodobne závisí tiež od všeobecne zdravšieho životného štýlu vegetariánov, ktorý zahŕňa nefajčenie a zvýšenú pohybovú aktivitu. Nie je to len záležitosť vynechania mäsa zo stravy. Z toho vyplýva, že vegetariánska strava nie je automaticky zdravšia ako klasická strava a nevegetariáni, ktorí sú zdravotne uvedomelí môžu žiť rovnako dlho ako vegetariáni. Vegetariánska strava môže byť dokonca nezdravá, ak mäso a živočíšne produkty, bohaté na esenciálne vitamíny (napr. vitamín B12) a minerály (napr. železo, zinok), nie sú nahradené výživovo vhodnými potravinami alebo kompenzované vhodnými výživovými doplnkami.

Mýtus: Cvičenie je neúčinné na udržanie hmotnosti.
Fakt: Napriek verejnej mienke, že cvičením spôsobený deficit energie vyvoláva pocit hladu a následný príjem energie, fakty ukazujú, že to tak nie je a že cvičenie zohráva významnú úlohu v znižovaní a udržiavaní hmotnosti. Tak prečo fyzická aktivita tak často spôsobuje neuspokojivý efekt? Pravdepodobne nevhodným výberom stravy, túžbou odmeniť sa po cvičení a nedostatočnou znalosťou relatívnej rýchlosti, ktorou dochádza k spotrebe energie pri cvičení alebo k prijatiu energie pri jedení. Z toho dôvodu, by sa pri udržovaní našej hmotnosti malo posudzovať stravovanie a cvičenie (aktívny životný štýl) súčasne. Cvičenie môže tiež zlepšovať náladu nezávisle od veku, pohlavia a spôsobu cvičenia. Existuje názor, že psychologické faktory, ako správne pochopenie cvičenia, majú silný vplyv na náladu. Z toho vyplýva, že cvičenie by sa malo aplikovať na udržiavanie telesnej hmotnosti a zlepšenie nálady.

EUFIC, Food Today 32-3, 41-3

Preklad: S. Bandzi. R. Porubovičová