Sýtiaca schopnosť potravín
Sýtiaca schopnosť potravín
To, čo jeme a ako jeme má vplyv na naše zdravie. Ktoré druhy potravín nás však privedú k pocitu nasýtenia a prečo majú toľkí z nás tendenciu prejedať sa?
Hlavnou úlohou pokrmu je ukojiť hlad a poskytnúť základnú energiu, živiny a ostatné zložky potrebné na rast a udržanie dobrého zdravotného stavu. Väčšina z toho, čo si vyberáme je ovplyvnená chuťou, arómou a textúrou, ale i spoločenským prostredím. Náš apetít odráža vedomý pocit hladu, naučenú alebo navyknutú schému stravovania v rôznom čase počas dňa, obľubu rôznych pokrmov a potešenie z konzumácie alebo oddávania sa určitým potravinám.
Počas jedenia sa roztiahne žalúdok, vnútorné nervové receptory vnímajú objem jedla a tlak na steny žalúdka. Tieto receptory posielajú signály do mozgu cez blúdivý nerv, čo spôsobuje pocit sýtosti. Keď sa žalúdok stiahne a vyprázdni, znovu pociťujeme túžbu po jedle. Väčšie porcie jedla naplnia žalúdok na dlhší čas a pôsobia viac uspokojujúco ako menšie porcie. Skutočné zložky jedla a jeho teplota môžu taktiež ovplyvniť to, ako rýchlo sa žalúdok vyprázdni a teda ako dlho vydrží pocit sýtosti.
Sýtiaca sila
Niektoré pokrmy ľahšie prispievajú k pocitu sýtosti ako iné, čo sa nazýva „sýtiaca sila.“ Energetické tabuľky, ktoré často využívajú ľudia zaujímajúci sa o svoju telesnú hmotnosť, neodrážajú vždy nutne sýtiacu schopnosť jedla. Tu môžu byť nápomocné výskumy študujúce účinky potravín na pocit sýtosti. V jednej štúdii 38 bežných potravín boli zaznamenané pocity sýtosti u žien aj u mužov každých 15 minút počas dvoch hodín. Najvyššia schopnosť nasýtiť sa preukázala u pokrmov s vysokým obsahom bielkovín, vlákniny a vody a menšia schopnosť nasýtenia bola spojená s jedlami bohatšími na tuky. Ovocie a zelenina – hlavne varené zemiaky – skončili s vysokou schopnosťou zasýtenia, kým pekárenské produkty, ako koláče, croissanty a sušienky, boli potravinami s najmenšou schopnosťou zasýtiť. Potraviny bohaté na bielkoviny (ryby, mäso, pečené fazule, šošovica a vajíčka) a potraviny bohaté na sacharidy (cestoviny, ryža, celozrnný chlieb a cereálie) patrili medzi najsýtejšie potraviny.
Kým bielkoviny zjavne zaženú hlad na dlhšie ako sacharidy, tuky najmenej vplývajú na nasýtenie. V dôsledku toho zrejme tučné stravovanie vedie k pasívnemu prejedaniu, čo má často za následok naberanie hmotnosti.
Sú teda raňajky zložené z celozrnného chleba a chudej šunky správnou voľbou na zažehnanie hladu až do obeda? Zdalo by sa, že áno, avšak vedci stále vedia málo o sýtiacej schopnosti komplexných jedál, ktoré kombinujú rôzne živiny.
Iné vplyvy
Veľké množstvo rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú apetít a príjem jedla komplikuje štúdie týkajúce sa hladu a nasýtenia. Druhy jedál, ich sýtosť a chutnosť, spoločenské prostredie, zvyklosti, úroveň vzdelania, príjem, veľkosť porcií, ba dokonca nálada sú iba niektorými z faktorov, ktoré môžu ovplyvniť príjem jedla a telesnú hmotnosť. Vedci stále pracujú na odhalení všetkých faktorov vplývajúcich na to, čo a prečo jeme.
EUFIC, Food Today 33-2.
Preklad: S. Bandzi