Projekty APVV - najnovšie

 

 

Moderné aplikácie bakteriofágov v prevencii nozokomiálnych a alimentárnych infekcií (ApliFág)

Fermentácia strukovín z hľadiska valorizácie a obsahu akrylamidu v potravinových produktoch (AFELE)

Výskum a vývoj nových procesov na odstránenie nežiaduceho histamínu z vína (HISWINE)

Pokročilé inteligentné technológie kontroly dozrievania klimakterického typu ovocia (RipConTech)

Spolupráca na znižovaní obsahu asparagínu v obilninách a akrylamidu v cereálnych výrobkoch (ASNAC)

Vysoko citlivé technológie flexibilných senzorov a modelovanie pre sledovanie zlúčenín síry v potravinovom chladiacom reťazci (SulfSens)

Štartovacie a prídavné kultúry na výrobu slovenskej bryndze s tradičnými organoleptickými vlastnosťami (BryndzaStart)

Harmonizácia analytických metód senzorickej a fyzikálno-chemickej charakterizácie medov pochádzajúcich zo Slovenska a Rakúska (HONEY)

Využitie potenciálu borievky (J. communis L.) v potravinárskom priemysle

Farebné škvrny na historických papieroch: biologická a chemická charakterizácia spojená s ich odstraňovaním

Mikrobiálne kontaminanty v tradičných slovenských syroch: ich eliminácia vedeckými nástrojmi založenými na kvantitatívnej analýze a matematickom modelovaní

Spolupráca v oblasti výskytu akrylamidu a kvalitatívnych aspektov pekárskych produktov z hybridnej obilniny triticale (Triticale)

Biotransformácia ako účinný nástroj rastlinných enzýmov na prípravu prírodných aromatických látok

 


Číslo (signatúra) projektu: APVV-23-0140
Názov projektu APVV (akronym): Moderné aplikácie bakteriofágov v prevencii nozokomiálnych a alimentárnych infekcií (ApliFág)
Plánovaná doba riešenia: 07/2024 – 06/2027
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: Univerzita Komenského v Bratislave
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): prof. RNDr. Hana Drahovská, PhD.
Spoluriešiteľské organizácie: NPPC - Výskumný ústav potravinársky, Ústav molekulárnej biológie SAV, v. v. i.
Koordinátor za NPPC-VÚP: Ing. Eva Kaclíková, CSc.

Rezistencia baktérií voči antibiotikám predstavuje jeden z najvýznamnejších problémov modernej medicíny, ktorý je príčinou mnohých ochorení a úmrtí. Jedným z riešení antibiotickej krízy je využitie bakteriofágov ako prirodzených bakteriálnych parazitov. Podobným spôsobom je možné bakteriofágy využiť aj pri ochrane potravín pred bakteriálnou kontamináciou. Endolyzíny, proteíny schopné lyzovať bakteriálne bunky na konci replikačného cyklu fágov, predstavujú ďalší spôsob vhodný na boj proti rezistentným patogénom. Hlavným cieľom projektu bude rozšíriť poznatky o aplikácii bakteriofágov a fágových endolyzínov ako vhodných prostriedkov v prevencii bakteriálnych ochorení a v ochrane potravín. Východiskom projektu bude zbierka bateriofágov infikujúcich kmene E. coli, K. pneumoniae, Cronobacter, Enterobacter a Enterococcus vytvorená na riešiteľských pracoviskách v predchádzajúcom období. V rámci tohto projektu budeme charakterizovať vlastnosti bakteriofágov (lytická schopnosť, spektrum hostiteľov, anti-biofilmová aktivita, stabilita, prítomnosť nežiadúcich génov). Taktiež pripravíme rekombinantné endolyzíny z profágov rodov Listeria, Streptococcus a Enterococcus a overíme ich antibakteriálne schopnosti. Ako hlavný cieľ projektu pripravíme rekombinantné bakteriofágy infikujúce kmene E. coli a Cronobacter, ktoré budú mať rozšírené spektrum účinku a vylepšené lytické schopnosti. Účinnosť pripravených fágových preparátov a endolyzínov overíme v podmienkach in vitro, čím sa vytvorí dôležitá základňa pre zavedenie dostupnej a bezpečnej fágovej terapie pre pacientov na Slovensku a tiež prostriedok pre sanitáciu priestorov a ochranu potravín.


Číslo (signatúra) projektu: APVV-23-0169
Názov projektu APVV (akronym): Fermentácia strukovín z hľadiska valorizácie a obsahu akrylamidu v potravinových produktoch (AFELE)
Plánovaná doba riešenia: 07/2024 – 06/2028
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Zuzana Ciesarová, CSc.
Spoluriešiteľská organizácia: Slovenská technická univerzita v Bratislave - Fakulta chemickej a  potravinárskej technológie

Projekt je zameraný na výskum a využitie fermentácie strukovín vybranými kmeňmi vláknitých húb spôsobom polosuchej fermentácie (solid state fermentation - SSF) s cieľom valorizácie strukovinovej matrice obohatením o bioaktívne látky ako sú polynenasýtené mastné kyseliny, karotenoidy, koenzým Q10, antioxidanty, esenciálne aminokyseliny, vlákninu a ďalšie, a na skúmanie vplyvu SSF na potenciál vzniku nežiaduceho procesného kontaminantu akrylamidu v tepelne spracovaných trvanlivých strukovinových výrobkoch. Kmene vláknitých húb vhodných pre humánnu výživu, ktoré sú schopné utilizovať vybrané strukovinové matrice (hrach, šošovica, fazuľa a ďalšie), budú selektované na základe kritérií rastu, biokonverzie substrátu na žiadané bioaktívne látky bez sprievodnej produkcie toxínov a antinutričných látok. Budú optimalizované podmienky SSF týchto kmeňov s cieľom maximalizácie množstva bioaktívnych látok a bude skúmaná ich termooxidačná stabilita. V kontexte prevencie tvorby akrylamidu bude skúmaný vplyv SSF na obsah prekurzorov akrylamidu (asparagín a redukujúce sacharidy), ktorý doteraz nebol publikovaný, a budú použité vhodné opatrenia na jeho minimalizáciu. Obohatené fermentované strukovinové matrice budú použité na prípravu nových trvanlivých výrobkov na báze strukovín so zlepšenou nutričnou hodnotou a so zníženým obsahom akrylamidu podľa platnej európskej legislatívy. Spôsob úpravy strukovinových matríc a prípravy trvanlivých produktov bude overený laboratórne a následne v prevádzke na výrobu trvanlivých strukovinových produktov.


Číslo (signatúra) projektu: APVV-23-0234
Názov projektu APVV (akronym): Výskum a vývoj nových procesov na odstránenie nežiaduceho histamínu z vína (HISWINE)
Plánovaná doba riešenia: 07/2024 – 06/2028
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): RNDr. Janka Kubincová, PhD.
Spoluriešiteľská organizácia: Univerzita Komenského v Bratislave – Prírodovedecká fakulta

Predmetom výskumu preloženého projektu je odstránenie biogénnych amínov, najmä histamínu, z vína. Všetky mechanizmy a postupy navrhnuté v dokumente sú v súlade s princípmi zelenej chémie. Dôraz sa kladie aj na ekonomicky efektívnu a ziskovú stránku realizovaného procesu. V súčasnosti na Slovensku, ani inde vo svete, nie sú dostupné technologické zariadenia na selektívne odstránenie histamínu z vína. Hlavným cieľom projektu je preto vyvinúť technologický postup určený na odstránenie histamínu z vína bez zmeny jeho organoleptických vlastností. Na dosiahnutie tohto cieľa sa použije kombinácia priemyselne zavedených a novo navrhnutých separačných techník s použitím špecifických vysokoselektívnych adsorbentov. Súčasne predmetom výskumu bude aj vývoj komplexných analytických techník, ktoré umožnia v krátkom čase spoľahlivo identifikovať a kvantifikovať biogénne amíny a ďalšie najmä aróma aktívne látky vo víne v jednotlivých stupňoch čistiaceho procesu. Výskum
bude v počiatočnej fáze realizovaný v laboratórnych podmienkach a navrhnutá technológia sa bude realizovať v priemyselnom meradle.


Číslo (signatúra) projektu: SK-CN-23-0013
Názov projektu APVV (akronym): Pokročilé inteligentné technológie kontroly dozrievania klimakterického typu ovocia (RipConTech)
Plánovaná doba riešenia: 07/2024 – 06/2026
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Blanka Tobolková, PhD.
Spoluriešiteľská organizácia: Čínska poľnohospodárska univerzita, Peking

Medzi klimakterický typ ovocie patria banány, avokádo, kivi, mango a mnoho ďalších druhov ovocia, ktoré majú vysokú výživovú hodnotu. Tieto plody však majú po dozretí veľmi krátku dobu skladovania, preto sa zvyčajne zbierajú väčšinou v období nízkej zrelosti. V tomto čase sú však plody tvrdé, majú nízky obsah rozpustných pevných látok a je nevhodné pre priamu konzumáciu, čo si vyžaduje prirodzené dozrievanie alebo dozrievanie na dosiahnutie jedlého stavu. Problémov samovoľného dozrievania plodov je dlhý čas a zlá chuť, čo prináša nepríjemnosti pre spotrebiteľov. Najväčší vplyv na proces dozrievanie klimakterických plodov má teplota a etylén. Okrem toho majú na dozrievanie aj vlhkosť, O2 a CO2. Hoci, prostredie zrecej komory je dynamické rovnovážne prostredie s nelineárnymi charakteristikami, pretože plody si neustále vymieňajú látky a energiu s okolím prostredníctvom dýchania a transpirácie. V súhrne je potrebné, aby súčasné dozrievanie ovocia bolo vysoko efektívne, vysoko presné a malo nízku spotrebu energie. Na základe toho sa v tomto projekte navrhuje inteligentný systém riadenia dozrievania (IRCS) pre klimakterický typ ovocia. Celý proces dozrievania prebieha automaticky, čo výrazne skracuje čas dozrievania a šetrí čas následného spracovania. Kratší čas dozrievania v kombinácii s najnovším inteligentným softvérom a hardvérom znamená, že sa spotrebuje len toľko energie, koľko je skutočne potrebné. Ak sa zmení odbytový trh, ovocie sa môže skladovať v klimatizovaných podmienkach (CA) až do plánovaného termínu dodávky bez ďalšieho dozrievania, čím sa minimalizujú straty a reklamácie.


Číslo (signatúra) projektu: SK-SRB-23-0059
Názov projektu APVV (akronym): Spolupráca na znižovaní obsahu asparagínu v obilninách a akrylamidu v cereálnych výrobkoch (ASNAC)
Plánovaná doba riešenia: 04/2024 – 12/2025
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Kristína Kukurová, PhD.
Spoluriešiteľská organizácia: Výskumný ústav kukurice (Maize Research Institute), Belehrad

Slovensko-Srbská spolupráca bude zameraná na spoločný výskum v oblasti vplyvu agronomických podmienok pestovania vybraných genotypov pšenice (Triticum aestivum L.) a špaldy (Triticum spelta) na obsah voľného asparagínu, ktorý je kľúčovým prekurzorom tvorby akrylamidu počas tepelného spracovania cereálnych výrobkov. V rámci projektu budú na oboch pracoviskách využívané a harmonizované analytické metódy na stanovenie obsahu aminokyselín, redukujúcich sacharidov, akrylamidu, HMF a ďalších biologicky aktívnych látok a nutrientov metódami LC-MS/MS, GC-MS/MS, HPLC-UV a HPLC-RID. Pozornosť bude venovaná porovnaniu výslednej technologickej kvality obilnín a komplexnej analýze reologických vlastností na prístroji Mixolab. Efektivita zvolených postupov pestovania a podmienok technologického spracovania na výsledný obsah akrylamidu v cereálnych výrobkoch bude overená na modelových vzorkách spolu s hodnotením dopadu na kvalitu výrobkov metódami texturálnej a senzorickej analýzy panelom trénovaných hodnotiteľov.


Číslo (signatúra) projektu: SK-CN-21-0023
Názov projektu APVV (akronym): Vysoko citlivé technológie flexibilných senzorov a modelovanie pre sledovanie zlúčenín síry v potravinovom chladiacom reťazci (SulfSens)
Plánovaná doba riešenia: 02/2022-12/2023
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky
Spoluriešiteľská organizácia: Čínska poľnohospodárska univerzita, Peking
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Martin Polovka, PhD.

V potravinovom chladiacom reťazci je plynná atmosféra obklopujúca potravinu veľmi zložitá a dynamicky sa menia. V plynnej atmosfére sa bežne vyskytujú zlúčeniny síry ako je sírovodík (H2S) a oxid siričitý (SO2). Vystavenie čerstvých výrobkov sírnym zlúčeninám vyšším koncentráciam než je tolerančný limit môže spôsobiť fyziologické poškodenie potravín, čo môže predstavovať riziko pre ľudské zdravie. Plynný SO2 sa v súčasnosti používa v mnohých krajinách k predĺženiu trvanlivosti ovocia ako je napr. stolové hrozno. Plynný sírovodík (H2S) prirodzene vzniká pri kazení mäsových výrobkoch, v počiatočných fázach je jeho koncentrácia veľmi nízka (< 10 ppm). S cieľom detegovať skoré kazenie masových výrobkov je potrebné, aby detektory sírovodíka mali vyššiu citlivosť. Niektoré potraviny majú dlhý chladiaci reťazec a dlhú dobu skladovania. Vyvinuté snímacie zariadenia by mali byť vhodné pre inteligentné balenie potravín a mať nízku spotrebu energie. Tradičné snímače zlúčenín síry sú obmedzené ich tuhosťou, krehkosťou a veľkosťou, čo sťažuje ich použitie v procesoch chladiaceho reťazca potravín. Na rozdiel od tradičnej elektroniky založenej na kovoch alebo polovodičoch, flexibilné elektronické zariadenia môžu byť výhodnejšie pri ich aplikácii v obalových materiáloch. Aby sa však mohli flexibilné snímače prispôsobiť vznikajúcim aplikáciám, musí byť vysoko citlivé.

Vzťah medzi kvalitou čerstvých výrobkov a sírnymi zlúčeninami v logistike chladiaceho reťazca je často podceňovaný a doteraz nebol študovaný. Skutočne rozsiahle uplatnenie snímacích technológií môže vyžadovať vývoj matematických modelov, ktoré zahŕňajú meranie dynamickej odpovede potravín na prostredie skladovania. Navrhovaný projekt sa preto bude dominantne zaoberať technológiami flexibilných senzorov s vysokou citlivosťou, ktoré budú monitorovať dané produkty počas prepravy a skladovaní, a vytvorí  viacparametrový model spojujúci kvalitu výrobkov so zlúčeninami síry vo vnútri plynných mikro-prostredí, čím sa zvýši kvalita potravín a zlepší sa efektívnosť, transparentnosť a vysledovateľnosť  výrobku v dodávateľskom reťazci

Výstupy projektu: TU


Číslo (signatúra) projektu: APVV-20-0001
Názov projektu APVV (akronym): Štartovacie a prídavné kultúry na výrobu slovenskej bryndze s tradičnými organoleptickými vlastnosťami (BryndzaStart)
Plánovaná doba riešenia: 07/2021-06/2024
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): RNDr. Tomáš Kuchta, DrSc. Spoluriešiteľské organizácie: Univerzita Komenského v Bratislave - Prírodovedecká fakulta, Ústav molekulárnej biológie SAV

Unikátne organoleptické vlastnosti bryndze tradične vyrábanej na Slovensku jej zabezpečujú dobrú pozíciu na domácom potravinovom trhu a tiež jej akceptovanie ako súčasti slovenského kultúrneho dedičstva. V predchádzajúcich výskumných projektoch sme identifikovali mikroorganizmy tvoriace spoločenstvá v ovčom hrudkovom syre ako základnom polotovare na výrobu bryndze, určili sme kľúčové aróma-aktívne látky prispievajúce k jej charakteristickému organoleptickému profilu a na základe štúdia transkriptómu sme vydedukovali hlavné mikroorganizmy aktívne pri metabolizme kazeínu a tvorbe dôležitých aróma-aktívnych látok. Cieľom tohto výskumného projektu bude syntetizovať doteraz získané poznatky, využiť internú zbierku mikrobiálnych izolátov z tradičných slovenských syrov vytvorenú v rámci predchádzajúcich výskumných projektov a doplniť tieto o ďalšie potrebné poznatky a ďalšie kmene baktérií mliečneho kysnutia i kvasiniek a vláknitých húb ako kandidátov na štartovacie kultúry. Predkladaný výskumný projekt sa bude zaoberať charakterizáciou mikrobiálnych spoločenstiev a genetickou charakterizáciu mikroorganizmov v srvátkových kultúrach a zrecích miestnostiach, na čo sa použijú kultivačné mikrobiologické metódy a moderné molekulárno-biologické metódy vrátane veľkokapacitného paralelného sekvenovania DNA (High-throughout sequencing). Študovať budeme tiež diverzitu bakteriofágov, keďže ovplyvňujú mikrobiálne spoločenstvá syrov a potenciálnu úspešnosť štartovacích kultúr. Na objektívnu charakterizáciu arómy modelových syrov sa použije plynová chromatografia – olfaktometria s podporou plynovej chromatografie – hmotnostnej spektrometrie. Výstupom projektu bude súbor kmeňov mikroorganizmov a poznatkov o ich metabolickom potenciáli, vrátane údajov z ich experimentálnej aplikácie, ktoré bezprostredne umožnia technický vývoj štartovacích kultúr pre výrobu bryndze s tradičnými organoleptickými vlastnosťami.


Číslo (signatúra) projektu: SK-AT-20-0022
Názov projektu APVV (akronym): Harmonizácia analytických metód senzorickej a fyzikálno-chemickej charakterizácie medov pochádzajúcich zo Slovenska a Rakúska (HONEY)
Plánovaná doba riešenia: 01/2021-12/2022
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky
Spoluriešiteľská organizácia: Technická univerzita, Graz
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Kristína Kukurová, PhD.

Výskumné aktivity v projekte sú zamerané na porovnanie kvality a autenticity slovenských a rakúskych medov s definovaným geografickým a botanickým pôvodom. Hlavným cieľom medzinárodnej spolupráce je harmonizácia moderných metód senzorickej analýzy, výmena poznatkov pri využívaní špeciálneho senzorického softvéru a školenia expertov skupiny senzorických hodnotiteľov v oboch krajinách. Na identifikáciu prchavých aroma aktívnych látok vo vzorkách medu bude použitá chromatografická analýza s kombinácii s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS/MS) a špecifickým typom olfaktometrického detektora (GCO) založeným na ľudskom vnímaní charakteristiky prchavých látok. Vnútorný vzťah medzi premennými senzorických profilov medov a charakterizovanými aroma aktívnymi látkami bude hodnotený pomocou viacrozmernej štatistickej analýzy. Vo vzorkách medov bude stanovená antioxidačná kapacita a celkový profil aminokyselín pomocou LC-MS/MS. Kvalita medov bude počas obdobia projektu monitorovaná na základe obsahu HMF a 1,2-dikarbonylových zlúčenín.


Číslo (signatúra) projektu: APVV-19-0471
Názov projektu APVV (akronym): Využitie potenciálu borievky (J. communis L.) v potravinárskom priemysle
Plánovaná doba riešenia: 01.07.2020 - 31.03.2024
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky 
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Martin Polovka, PhD.

Porasty borievky obyčajnej (Juniperus communis L) sú na Slovensku v súčasnej dobe na ústupe. V záujme zachovania charakteru krajiny a biodiverzity je snahou výskyt borievky nielen zachovať na Slovensku , ale pomocou agrolesníckych systémov jej pestovanie rozšíriť.. Zvýšením výmery pestovateľských plôch borievky obyčajnej sa otvára cesta jej využitia aj v iných odvetviach potravinárskeho priemyslu ako v liehovarníckom priemysle. Primárnym cieľom predkladaného projektu je získanie vedomostí o miere vplyvu pôdnoklimatických podmienok na kvalitu esenciálnych olejov získaných z borievok. Nasledujúcou úlohou v projekte je výskum vplyvu moderných extrakčných techník na kvalitu a kvantitu éterického oleja získaného z plodov a ihličia borievky a možnosť využitia oleja na získanie nových potravín, kde by olej pôsobil nielen na vytvorenie netradičnej chuti a arómy , ale súčasne aj mikrobiálnej stabilizácii nealkoholických nápojov, v cukrovinkárskom priemysle a v priemysle olejov. V neposlednej rade extrakcia borievok do vodnoalkoholických roztokov a ich destilátov prinesie poznatky o zložení a chutí , ktoré budú základom pre vytvorenie matrice pre hodnotenie kvality destilátov z extrakčnej destilácie borievok. 


Číslo (signatúra) projektu: APVV-19-0059
Názov projektu APVV (akronym): Farebné škvrny na historických papieroch: biologická a chemická charakterizácia spojená s ich odstraňovaním
Plánovaná doba riešenia: 01.07.2020 - 30.06.2023
Spoluriešiteľské pracoviská: NPPC - Výskumný ústav potravinársky 
Vysoká škola výtvarných umení
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Dr. Domenico Pangallo, DrSc., Ústav molekulárnej biológie SAV

Farebné škvrny na historických papierových dokumentoch a knihách predstavujú celosvetový problém. Ide o škvrny mikrobiálneho pôvodu, ktoré sa môžu značne líšiť v rôznych geografických oblastiach v súvislosti s odlišným podnebím a odlišnou diverzitou mikroorganizmov. Je potrebné vypracovať finančne dostupné postupy na odstraňovanie farebných škvŕn z povrchu historických papierových predmetov, ktoré by boli účinné a pritom šetrné.
Súčasné vedecké poznatky indikujú, že niektoré enzýmy zo skupiny peroxidáz a lakkáz sú schopné odfarbovať rôzne druhy farbív. Niektoré z týchto enzýmov sú už komerčne dostupné, iné je možné získať z rôznych mikroorganizmov, napr. z bazídiomycét. Uvedené vlastnosti by bolo možné využiť na odstraňovanie pigmentov alebo farbív mikrobiálneho pôvodu. Na tento účel použijeme enzýmy ako aktívnu zložku postupov na odstraňovanie zafarbenia bez poškodenia krehkého a vzácneho papiera historických dokumentov a kníh. V rámci predkladaného projektu budeme, okrem prípravy enzýmových extraktov a ich aplikácie, tiež študovať ďalšie aspekty danej problematiky ako izoláciu mikroorganizmov zodpovedných za tvorbu pigmentov a farbív na papieri, selekciu mikroorganizmov produkujúcich peroxidázy a lakkázy, chemické zloženie farebných škvŕn na autentických
papierových predmetoch, vývoj nedeštruktívnych postupov na identifikáciu farbív priamo na historických predmetoch. Získané poznatky a vypracované metódy budú bezprostredne využiteľné v oblasti reštaurátorstva a ochrany kultúrneho dedičstva na Slovensku prostredníctvom Vysokej školy výtvarných umení, ktorá je spoluriešiteľskou organizáciou projektu, a tiež prostredníctvom ďalších inštitúcií ako napr. Slovenského národného archívu a Univerzitnej knižnice v Bratislave. Vypracované metódy budú užitočné aj pre zahraničné pracoviská v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva.


Číslo (signatúra) projektu: APVV-19-0031
Názov projektu APVV (akronym): Mikrobiálne kontaminanty v tradičných slovenských syroch: ich eliminácia vedeckými nástrojmi založenými na kvantitatívnej analýze a matematickom modelovaní
Plánovaná doba riešenia: 01.07.2020 - 30.06.2023
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: 
STU v Bratislave, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie
Spoluriešiteľské organizácie: NPPC - Výskumný ústav potravinársky (RNDr. Tomáš Kuchta, DrSc./Ing. Eva Kaclíková, CSc.); Ústav molekulárnej biológie SAV (Dr. Domenico Pangallo, DrSc.)
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Prof. Ing. Ľubomír Valík, PhD.

Mikrobiologická bezpečnosť tradičných slovenských syrov (bryndza, oštiepok, parenica, korbáčiky) sa v posledných rokoch zvýšila vďaka úpravám technológie výroby a zlepšeným hygienickým podmienkam. Napriek tomu sú, v prípade tradičného spôsobu výroby z nepasterizovaného ovčieho mlieka, pretrvávajúcou hrozbou enterobaktérie a toxinogénne stafylokoky, ktoré sú permanentne prítomné na pomerne vysokých hladinách vo vstupnej surovine. K týmto mikroorganizmom, ktoré ohrozujú bezpečnosť a kvalitu výrobkov, sa v posledných rokoch pridružili mikroorganizmy schopné dlhodobej perzistencie vo výrobnom prostredí, ako je nebezpečná patogénna baktéria Listeria monocytogenes. Z eukaryotických mikroorganizmov sa kvôli nežiaducemu rastu na povrchu musia všeobecne eliminovať vláknité huby. Vzhľadom na rýchly rast sa v syroch ako indikátorové javia divé kmene Mucor circinelloides a Geotrichum candidum, a to aj napriek ich spoluúčasti pri zrení hrudkových syrov. Cieľom projektu bude charakterizácia rastu a rozmnožovania uvedených mikroorganizmov v médiách, mlieku a syroch v závislosti na podmienkach (teplota, pH, aw), pričom sa použijú postupy prediktívnej mikrobiológie a matematické modelovanie. Súčasťou riešenia bude definovanie podmienok ich redukcie a eliminácie. Získané poznatky budú podkladom pre zvýšenie mikrobiologickej bezpečnosti a kvality tradičných slovenských syrov. 


Číslo (signatúra) projektu: SK-SRB-18-0035
Názov projektu APVV (akronym): Spolupráca v oblasti výskytu akrylamidu a kvalitatívnych aspektov pekárskych produktov z hybridnej obilniny triticale (Triticale)
Plánovaná doba riešenia: 01/2019-12/2020
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky
Spoluriešiteľská organizácia: Vedecký ústav potravinárskej technológie (FINS), Srbsko
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Kristína Kukurová, PhD.

Navrhovaný bilaterálny projekt predstavuje platformu pre perspektívny spoločný výskum dvoch vedeckých tímov – slovenského Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra, Výskumného ústavu potravinárskeho v Bratislave (NPPC VÚP) a srbského Ústavu potravinárskej technológie Univerzity v Novom Sade (FINS) – pri vývoji nových pekárskych produktov z tritikale (hybridná obilnina pšenice a raže), hodnotení ich kvality (reologické, texturálne a senzorické vlastnosti) a bezpečnosti (procesné kontaminanty akrylamid a hydroxymetylfurfural). Spolupráca v tomto projekte bude realizovaná prostredníctvom krátkodobých pobytov zameraných na harmonizáciu spoločných analytických metód oboch vedeckých tímov (analýza reologických vlastností pomocou prístroja Mixolab, senzorická analýza, analýza antioxidačnej aktivity), edukáciu a rozširovanie poznatkov v oblasti cereálnych technológií (FINS Srbsko) a analýzu procesných kontaminantov pomocou kvapalinovej chromatografie s hmotnostnou detekciou (NPPC VÚP Slovensko). Výmenné pobyty realizované počas bilaterálneho projektu ponúknu príležitosť na zdieľanie skúseností, prezentáciu výsledkov na národných a medzinárodných vedeckých a odborných fórach, vzdelávanie mladej vedeckej generácie a na zapájanie sa do nových projektových výziev v aktuálnej problematike výskumu v oblasti inovácií a hodnotenia kvality a bezpečnosti pri využití tritikale.


Číslo (signatúra) projektu: APVV-17-0281
Názov projektu APVV (akronym): Biotransformácia ako účinný nástroj rastlinných enzýmov na prípravu prírodných aromatických látok
Plánovaná doba riešenia: 8/2018-6/2022
Koordinačné (riešiteľské) pracovisko: NPPC - Výskumný ústav potravinársky
Koordinátor (zodpovedný riešiteľ): Ing. Vladimír Sitkey, PhD. – Axxence Slovakia

Projekt je zameraný na výskum a optimalizáciu prípravy prírodných aróm (oxylipínov) pomocou reakcií katalyzovaných rastlinnými lipoxygenázami a hydroperoxid lyázami. Ako zdroje enzýmov budú študované aj zemiaky, uhorky a šampiňóny. Pri riešení projektu sa použije komplexný prístup k vývoju čistej a trvalo udržateľnej technológie kombinujúcej fyzikálne, chemické a biologické procesy na premenu agrosurovín na chemické produkty: biochemurgia. Výskum zahŕňa výber a introdukciu vybraných rastlinných druhov (Viola odorata, Dracocephalum moldavicum a D. austriacum, Pelargonium graveolans, Borago officinalis, Plantago lanceolata)  a určenie podmienok ich pestovania ako zdroja enzýmov potrebných pre prípravu prírodných aróm. Jednotlivé genotypy budú charakterizované z hľadiska fenologického, morfologických a hospodárskych vlastností podľa deskriptorov a budú vypracované plodinové metodiky a metodické karty. Kľúčové enzýmy prítomné v biomase budú charakterizované z hľadiska pH optima, závislosti priebehu reakcie od teploty, chemických aditív a detergentov, koncentrácie reaktantov. Súčasťou riešenia bude aj štandardizácia reakčných podmienok, ako aj testovanie podmienok indukcie vybraných enzýmov. Neoddeliteľnou súčasťou výskumu bude aj vývoj postupov na izoláciu  a purifikáciu prírodných aróm.